Zajtra mám štátnice a ľudom v mojom okolí začína cvakať. Vždy som si myslel, že to bude presne naopak a cvakača budem hrať ja. Tešil som sa na svoju úlohu. Bol by zo mňa dokonalý cvakač, priam až prototyp a teraz je všetko inak. Ja som ľadovo kľudný, kvasím si za kompom počúvam Franz Ferdinand - reklamná prestávka - FF majú v sekcii audio/video na svojej stránke www.franzferdinad.org dve hodiny a dvadsaťštyri minút voľne stiahnuteľných empétrojek, okrem iných aj tri demá z pripravovaného albumu roka (tomuto neverí naozaj len málokto), plánovaného na jeseň tohto roka - koniec reklamnej prestávky, som vyrovnaný, čo sa má stať nech sa stane. Teda aspoň tak vraveli a ja myslím, že majú pravdu, lebo ak nie oni, tak kto potom? Kresťania, budhisti, moslimovia? Nemyslím.
Zajtra keď z vnútra potlačím kľučku smerom dole, na dverách s číslom popisným 116 u nás na katedre a ocitnem sa v obklúčení, na svojich tridsať odkoktaných minút slávy čakajúcich spolužiakov, už budem presne vedieť kto mal pravdu. Dúfam, verím, predpokladám, viem, že to budem ja. Verím si ako nikdy doteraz, lebo že vraj to je to najdôležitejšie, povedali oni. A ja im verím. Oni majú vždy pravdu. Sú absolútne neomylní, vždy takí boli a navždy takí aj ostanú.