Johny Borrel, lebo tak sa volá ich spevák sa potom zjavne ocitol na križovatke. Ponechať si punkovo ukričaný výraz Up All Night a pokúsiť sa o niečo podobné ako tomu bolo v prípade Leave Me Alone, Rock N Roll Lies, Rip It Out či najlepšej Which Way Is Out, alebo prísť so zbierkou ôsmich lacných popíkov a dvoch napodiv podarených skladieb (In The Morning, Who Needs Love?), nazvať to celé rovnako ako kapelu a tváriť sa ako tretino boh. Pochopiteľne, že si vybral to lahšie.
Počúvate prvú skladbu In The Morning a musíte byť velmi spokojný. Najlepšia skladba minulého roku, ako sa o nej svojho času vyjadroval Borrel to síce nieje, no napriek tomu ako jediná z albumu sa hrdo hlási k odkazom Up All Night, je to proste pesnička. Som presvedčený, že keby v druhej Who Needs Love? Johny nedáva o tom ako je láska na nič, že ju nepotrebuje a je z nej unavený, čo mu mimochodom naozaj verím, nikdy by som o melódiu ušúchanú ako moje rifle zo základnej školy ani nezakopol. Výpočet toho dobrého by tým pádom končil pri čísle jedna, zas by som bol ten zlý čo nevie nič o hudbe, tak aj z tohoto pohľadu mi prišla Who Needs Love? v podstate vhod. Všetko ostatné je ako procházka po rozbitom skle. Čím dalej zájdete, tým to bude bolieť viac. Výnimkou, toľko potrebnou pre potvrdenie tejto teórie je v poradí už štvrtá America, ktorá si svojím "inovátorským prístupom k veci" vyslúžila vyššie rotácie v anglických rádiách ako sa to takto pre rokom darilo Madonne, za čo vám milý pán Borrel v mene celého musicstyle.sk čo najsrdečnejšie gratulujem.
Niesom nahnevaný. Len smútim. Razorlight my boli dobrými kamarátmi, ale chápte, že kapela, ktorá ešte pred dvoma rokmi kopala v prvej lige spolu zo Strokes, Libertines, FF či Cribs sa zrazu dostala do spoločnosti všetkých tých rádiových odkundesov typu Zutons, Automatics, Blunt...OK v princípe sa nič až tak zlé nestalo, len ja a Razorlight už nebudeme kamarátmi.