Muse - Black Holes And Revelations

Za tie roky čo Bellamy a spol pôsobia na hudobnej scéne stihli si sami pre seba vytvoriť teplé miestočko, z ktorého sa na zvyšok gitaroviek môžu ako jedny z mála pozerať ako tak z nádychom originality. V princípe, pre tých čo u Muse nemajú ani tušáka sa ich zvuk dá označiť ako ideálne spojenie priamočiarej gitarovej surovosti Nirvany a vysokého Radioheadného vokálu, ku ktorému sa neodlúčitelne pridáva zvuková veľkoleposť až sa človeku nechce veriť, že za tým všetkým stoja len traja chlapíci.

BHaOR je doposiaľ ich jednoznačne najpoctivejším, alebo ak chcete najvyrovnanejším albumom. Neobsahuje síce dokonale napísané na prvé vypočutie chytľavé skladby ako tomu bolo v prípade druhého Origin Of Symmetry, jeho zvuk nieje až tak prekvapujúci ako pri debute Showbiz a ani z neho nesrší veľkoleposť Absolution, no napriek tomu ponúka na ploche jedenástich skladieb a jedného bonusu niečo viac ako päťdesiat minút príjemného počúvania, ktoré nevyžaduje prehnane pozorného poslucháča. Spoločným znakom všetkých albumov Muse aj nadalej ostáva prítomnosť ideálnych rádiových singlov. Aktuálne sa jedná hlavne o Supermassive Black Hole a Starlight, čo sú napokon prvé dva single z tohoto albumu. Za zmienku ešte stojí pomalá A Soldier's Poem nemálo podobná Unintended z prvého albumu Showbiz či najlepšia na albume City Of Delusion, s nečakanou, ale o to príjemnejšou trúbkou v závere.

Otázkou ostáva s čím chcú prísť Muse nabudúce. Pravdupovediac veľa možností v rámci svojho záberu už nemajú. Podoba v akej je to akuálne je ideálnou a je jasné, že ak budú chcieť prísť najbližšie s niečim podobným, len ťažko prekročia tieň samých seba o čo by malo ísť predsa len v prvom rade, lebo nemusí každý skončiť ako Coldplay, že áno?